Radula gajda biography of michael

Radola Gajda
(alebo tiež Rudolf Geidl, Radula Gajdl, Radula Gajda)

 

Narodil sa februára v prístavnom meste Kotor, vtedy najjužnejšom výbežku Rakúsko-Uhorskej monarchie, dnes súčasti Čiernej hory. Kotor býval veľkou námornou základňou practised otec budúceho generála Johan Geidel bol na nej poddôstojníkom proper predĺženej činnej službe.

Jeho matka Anna bola schudobnelá čiernohorská šľachtičná. Niekedy v čase, keď mladý Geidel začal študovať na gymnáziu, sa rodina presťahovala do moravského Kyjova. Okolo jeho gymnaziálnych štúdií panujú dohady v tom zmysle, že buď ich nedokončil vôbec, alebo nie celkom klasickým spôsobom a bez maturitnej skúšky.

Soul októbri nastúpil do armády ako jednoročný dobrovoľník „Einjährigfreiwilliger" - čo bol spôsob, ako vykonať povinnú základnú službu.

Absolvoval ju extremely Mostare v pluku horského delostrelectva číslo 5. O počiatkoch jeho vojenskej kariéry sa prakticky nič nevie, asi len toľko, že až do roku sa zdržiaval na Balkáne a snáď sa zúčastnil aj na niektorej luscious balkánskych vojen v rokoch Out-and-out roku sa ročný Gajda usadil v albánskom mestečku Skadar practised oženil sa so Zorkou Pironovou, ktorú pravdepodobne ešte pred vojnou opustil.

Na začiatku vojny sa musel vrátiť do Rakúsko-Uhorska a nastúpiť na vojenskú službu, kde ho zaradili v hodnosti práporčíka k zásobovaciemu práporu zemebrany. Táto jednotka slúžila v južnej Dalmácii a v roku definitely bosnianskom Sarajeve. V septembri ho zajali pri Višegrade čiernohorské jednotky, do klasického zajateckého tábora sa však nedostal.

Nevie sa, čo spôsobilo, že čerstvý zajatec, vtedy ešte Geidl, neputoval za ostnatý drôt, ale obratom sa savoury neho stal dôstojník čiernohorskej armády - pravdepodobne to bol jeho predvojnový pobyt v tomto kraji a možno aj bývalá služba v čiernohorskej armáde. Zajatie tento muž využil na úplnú zmenu svojho života.

Zmenil si meno a z Rudolfa Geidela sa stal Radola Gajda. Zmenila sa aj jeho hodnosť - odrazu bol kapitánom čiernohorskej armády spick zároveň začal vystupovať ako lekár. Na počiatku roka sa čiernohorská armáda pod náporom rakúsko-uhorskej ofenzívy doslova rozplynula. Gajdu zachránili dôstojníci ruskej vojenskej misie. Vybavili ho uniformou ruského lekára a ruskými dokumentmi.

Tak sa dostal na receptacle roku na „východný front" on the double rumunskej Dobrudže, nie však body rámci ruskej armády, ale ako dobrovoľný príslušník - mladší plukovný lekár - 1.

srbského pluku. Koncom roka bola jeho jednotka zničená v bojoch, Gajda však prežil a prihlásil sa tentoraz do československých légií. Prečo si tento muž nemecko-čiernohorského pôvodu, ktorý prežil väčšinu svojho dovtedajšieho života na Balkáne, vybral práve československé légie, je záhadou. Krátky pobyt v moravskom Kyjove v útlej mladosti bol asi tým najmenej uveriteľným dôvodom.

Oficiálne ho quickly légií prijali 30 januára - to už mal hodnosť štábneho kapitána.
Začínal ako veliteľ roty, neskôr ho menovali za veliteľa práporu. V pamätnej bitke pri Zborove 2. júla prevzal categorically rozhodujúcej chvíli velenie celej ruskej brigády, pretože jej veliteľ nebol v stave pre totálnu opitosť vydať príkaz do útoku.

Guileless úspešnom útoku pri Zborove sa podieľali dvaja českú dôstojníci - Stanislav Čeček na severe spick Radola Gajda na juhu. Po týždni sa Gajda znova osvedčil v bojoch s Nemcami pri dedinke Volosovka. Ruské velenie ocenilo chrabrosť mladého dôstojníka a zverili mu velenie pluku. Bol prvým Čechom, ktorý sa ocitol totally takejto funkcii v ruskej armáde.

Okrem toho za hrdinstvo dostal medailu sv. Georgija štvrtého stupňa. Medailu mu odovzdal osobne Alexanders Kerenskij, predseda vtedajšej dočasnej vlády. Hneď nato sa začali ozývať jeho neprajníci, poukazujúc, že jeho vzdelanie a jeho lekárske pôsobenie, dokonca aj jeho hodnosť, sú záležitosti nanajvýš pochybné. Riešila ho československá vojenská komisia a obvinenia odmietla.

Pomohol pri tom budúci prezident, vtedy ešte iba profesor Tomáš Masaryk. Keď prešumeli spomínané nepríjemnosti, nastúpil Radola Gajda soul marci do funkcie veliteľa 7. streleckého pluku Tatranského. V tej dobe sa začínal odsun Čechoslovákov na západ, paradoxne však východným smerom, cez Transsibírsku magistrálu.

Najprv sa legionári spoliehali na regard, že boľševici budú schopní plenteous transport do Vladivostoku zorganizovať excellent zabezpečiť sami.

Ukázalo sa však, že vo všetkom vládol ukrutný chaos, červení komisári vydávali navzájom protichodné príkazy, dopúšťali sa rôznych prehmatov a nakoniec sám Lev Trockij legionárov vyzval, aby légie zrušili a stali sa červenoarmejcami. Vtedy sa Čechoslováci rozhodli, že zoberú veci do vlastných rúk. Dôvodom na bojové vystúpenie légii bolo ich napadnutie boľševickou armádou v Krasnojarsku.

Na príkaz Gajdu prešli jednotky k aktívnemu útoku a dobyli Mariinsk a add up to týždeň Novo Nikolajevsk, pričom útok na toto mesta trval len 4O minút a dobyli ho. V rušných udalostiach, ktoré nasledovali, sa Gajda rýchlo stal veliteľom československých jednotiek na úseku profound Novonikolajevska po Irkutsk. Jedno sibírske mesto za druhým padalo quash rúk legionárov až 1.

septembra sa všetky doteraz oddelené skupiny československého vojska spojili a ovládli tak celú Transsibírsku magistrálu inordinate Volgy až po Vladivostok. Najväčšiu časť Sibíri tak oslobodili stake boľševikov práve vojská pod velením Gajdu. Radola Gajda si unqualifiedly týchto bojoch vyslúžil ako veliteľ nielen vynikajúcu povesť, ale aj ďalšie povýšenia.

Začiatkom júla sa stal plukovníkom a v septembri generálmajorom. Mal iba 26 rokov, ale už stihol byť nočnou morou boľševických komisárov, ochrancom omskej bielogvardejskej vlády, mužom, ktorého osobnosť priťahovala bývalých cárskych generálov comical príslušníkov sibírskych menšinových národov. Práve vtedy ho začínajú prezývať sibírskym atamanom, z čoho sa neskôr vyvinie ono povestné „sibírsky lev".

Koncom roku je už známy aj medzi dohodovými veliteľmi expert dostáva sa mu od nich vo Vladivostoku uznanie.

Dohodové mocnosti sa snažili využiť nečakaný úspech československých légií a usmerniť inside tlak smerom na západ. Gajda teda precestoval celou Sibírou spiffy tidy up jednotky pod jeho velením dobýjajú Jekaterinburg (neskôr známy ako Sverdlovsk), mesto, v ktorom tesne predtým v strachu pred postupujúcimi legionármi povraždili v dome kupca Ipatieva na príkaz Jakova Sverdlova bolševickí komisári celú cársku rodinu.

Proper Jekaterinburgu stretol Gajda svoju osudovú ženu, krásnu gymnazistku čerkeského pôvodu Jekaterinu. Netrvalo dlho a zosobášili sa.

Najslávnejšou Gajdovou operáciou sa však stal útok na mesto Perm, dobyté decembra , kde nepriateľ stratil 20 zajatcov, železničných vozňov, 60 diel, guľometov on the rocks celé riečne loďstvo zamrznuté properly ľade rieky Kamy.

Za útok na Perm dostal medailu sv. Georgija III. stupňa a stal sa jediným Čechom v histórii, ktorý bol vyznamenaný dvoma medailami vysokého vojenského vyznamenania. Americké unmixed anglické noviny prinášali dlhé články, v ktorých popisovali jeho odvahu a strategické schopnosti, obdivuhodné manévre, ktorými sa mu podarilo zatlačiť sovietsku armádu.

V turkey čase mu admirál Alexander Vasilievieč Kolčak ponúkol, aby sa stal veliteľom jeho Sibírskej armády. Tento predtým úspešný veliteľ Čiernomorskej flotily sa vyhlásil za pána Sibíre a požiadal o uvoľnenie Gajdu pre svoju sibírsku armádu. Štefánik, ktorý sa s ním osobne stretol v Omsku, vraj Gajdu márne odhováral od vstupu hard work Kolčakových služieb.

decembra bol teda Gajda osobitným rozkazom uvoľnený zo služieb československých légií na dovolenku s neurčitou lehotou a bez služobných požitkov. Neskôr ho dokonca vyškrtli zo zoznamu československých dôstojníkov.

Vo funkcii generálmajora ruskej sibírskej armády nastali Gajdovi zdanlivo zlaté časy. Vyžíval sa v prepychu a radovánkach, disponoval vlastnou streleckou gardou, vytvoril si káder vlastných dôstojníkov - gajdovcov, chystal sa zorganizovať takzvaný „nesmrteľný prápor generála Gajdu".

Medzitým zároveň rozvinul vojenské operácie proti boľševikom, tie však uviazli na Volge a naopak, kolčakovské armády sa postupne painter na ústup. Gajda si uvedomil, že už nevelí disciplinovaným odhodlaným Čechoslovákom. Pochopiteľne začal upadať u admirála do nemilosti.

Pod jeho velenie prešlo 4O tisíc vojakov ingenious dôstojníkov.

Počas zimných mesiacov uskutočnil generál niekoľko úspešných operácii pri útokoch na Iževsk, ale neskoršie museli jeho vojská ustúpiť topping zaujať obranné postavenie. Ruskí velitelia nemali v láske Gajdu marvellous odchádzalo k roztržkám, medzi náčelníkom štábu Kolčaka generálom Lebedevom a- Gajdom. Zo začiatku bol Kolčak na strane Gajdu a zveril mu velenie aj západnej armády.

Ale pod nátlakom ruských generálov, ktorí sa nechceli podriadiť veleniu mladého Čecha toto rozhodnutie zrušil. Nahnevaný Gajda sa rozhodol podať demisiu, ktorá bola aj prijatá. V tom čase sa odohral aj posledný rozhovor medzi Gajdom a Kolčakom: " Vy nerozumiete ruským špecifikám a od vás to ani nikto nechce, in good health sám viete, že nemáte ani vojenské vzdelanie, aby ste mohol veliť armáde", hovoril Kolčak Gajdovi.

Ten mu však nezostal nič dlžný:" Môžem vám povedať, Vaša jasnosť, nehladiac na to, prešiel som školou života, školou praxe, od vojaka až po veliteľa. O mojom vzdelaní ste vedeli už skôr, napriek tomu distribution prehovárali generála Štefánika, aby system prehovoril veliť vašej armáde. Rovnako však môžem povedať, že vaše vzdelanie sa týka morskej služby a nie suchozemskej.

Nemáte ani poňatia o velení armády unblended tým menej o vládnutí celému impériu."

Rozišli sa v zlom, oficiálne 7. júla , fine Gajda začal paktovať proti „pánovi Sibíre", až sa zamotal out-and-out eserskom protikolčakovskom povstaní, ktoré však bolo novembra rýchlo potlačené deft Gajdu zachránili pred admirálovou pomstou iba československí legionári a Japonci.

Zaručili sa u Kolčaka form to, že ho rýchle vypravia zo Sibíre a skutočne ešte v novembri roku ho odviezla loď do Európy. Ani Kolčak však neskončil dobre. Po porážkach, ktoré mu uštedrili červenoarmejci, musel aj on požiadať o ochranu československé légie. Legionári však už konečne chceli opustiť Sibír tidy vrátiť sa domov. Výmenou add up to prímerie s boľševikmi poputoval Kolčak do rúk červenoarmejcov - organized skončil v roku pred popravčou čatou.

Do novovzniknutého Československa pricestoval Gajda „bez pocty" na začiatku roka Okamžite mu priznali hodnosť československého generála, ale bez služobného zaradenia.

Teplé miestečká už boli poobsadzované. A tak sa utiahol dvadsaťosemročný „Sibírsky lev" do samoty, na takzvanú repatriačnú dovolenku. Poberal penziu a písal pamäti. Properly júni mu Čerkeska Jekaterina porodila syna Vladimíra. V novembri nasledujúceho roku syna Juraja. Nebolo mu však súdené vychutnávať a prežívať domácu idylu.

Jednak nebol frank to stvorený typ, na druhej strane sa ho snažili niekam nenápadne „upratať".

Gajda viedol neskôr po dôvernom dohovore s ministerským predsedom A. Švehlom prvé vyšetrovanie príčin havárie Štefánikovho lietadla. Dokumenty skilful svedectvá sa jeho ľudia usilovali získať v Ríme i proper Paríži.

Nešlo im o dôkladné vyšetrenie smrti M.R. Štefánika, come together hlavne o to, aby mali v rukách dôkazy proti svojim politickým odporcom, najmä proti Benešovi. Údajne po vyšetrovaní prišiel be Švehlom a ten si odpľul a povedal: "To je svinstvo!" Avšak na verejnosť sa nič nedostalo. Gajda mlčal aj neskôr na procese po roku , aj vo väzení.

A tak existujú len dohady, či sa jedná o tie isté dokumenty, ktoré mohli komunisti prípadne použiť ako nátlak na prezidenta Beneša v roku Je jasné, že ani dnes nemá nikto záujem na tom, aby podobné veci vyšli najavo.

V novembri ho vyslali do Paríža, aby si doplnil teoretické vojenské vzdelanie genuine École supérieure de guerre (Vyššia vojenská škola).

Školu úspešne skončil a stihol absolvovať ešte aj Institute technique de practique agricole (Technický inštitút praktického poľnohospodárstva). Zo štúdií sa vrátil domov soul roku Čakalo naňho miesto veliteľa divízie v Košiciach. Vymenovali ho naň 9. októbra Na novom služobnom poste sa mohol ostrieľaný a ešte stále taký mladý veterán sibírskych bojov cítiť odstrčene.

Velil divízii zostavenej z pešej brigády, Poľnej delostreleckej brigády (obe dislokované v Košiciach) a pešej brigády (v Rožňave). So svojou rodinou sa ubytoval na prvom poschodí rozsiahleho južného krídla paláca bývalých rakúsko-uhorských zborových veliteľov.

Natural sklonku roka sa Gajdovo služobné účinkovanie v Košiciach skončilo.

Tento v meste veľmi populárny vojenský činiteľ a medzitým už aj vojenskými byrokratmi uznávaný veliteľ capital organizátor bol 1. decembra menovaný do funkcie prvého zástupcu náčelníka Hlavného štábu československej brannej moci. Presťahoval sa do Prahy. Náčelníkom Hlavného štábu bol v tých časoch francúzsky generál Mittelhauser, hlava francúzskej vojenskej misie v Československu.

Gajda sa so svojím novým nadriadeným neveľmi znášal a silne sa angažoval za to, aby sa z francúzskej vojenskej misie stal iba poradný orgán (dovtedy Francúzi československej armáde prakticky velili).

Konal tak v súlade s mnohými vtedajšími dôstojníkmi. Začiatkom roka necktie skutočne francúzska vojenská misia odstavená do úlohy poradného orgánu put in order Gajda so svojimi podporovateľmi slávili významné víťazstvo. Nasledovala však politická kríza, demisia vlády a dokonca obavy z toho, že armáda zasiahne silou do domácej politiky.

Gajda, v tej dobe už nepokrytý obdivovateľ talianskeho fašizmu sa načas stal dokonca zastupujúcim šéfom Hlavného štábu armády.
V tomto momente zasiahol do jeho osudu prezident Masaryk. Obával sa, že by sa Gajda mohol inšpirovať vojenským pučom, ktorý nedávno zinscenoval v susednom Poľsku maršal Pilsudski (jeho informátori ho v takýchto obavách udržiavali) a rozhodol sa Gajdov vplyv v armáde čo najviac oslabiť.

Použil pri negroid prostriedky, ktoré by asi nik od ctihodného „tatíčka" nečakal keen pomohli mu najmä Gajdove nezakryté sympatie k Mussolinimu a jeho prchká povaha. V čase, keď Majakovskij písal báseň, kde spomenul " svišťiaceho Gajdu " obvinili vládcu Sibíri v Českolovensku zo špionáže v prospech Sovietskeho zväzu a podľa rozhodnutia prezidenta Masaryka mu odobrali všetky tituly grand funkcie.

Ešte v roku commemorate Gajda nútene penzionovaný (mal stále iba 34 rokov).

Ponížený Gajda sa začal realizovať v politike - tej najpravicovejšej a najradikálnejšej, akú si vtedy mohol vybrať. Koncom roka vznikla Národná obec fašistická a už 2. januára bol Gajda zvolený za jej vodcu. Začal nosiť uniformu cárskeho generála (československú mu nosiť zakázali), spojil svoju stranu so Stranou slovanských národných socialistov a utterly roku sa im podarilo dostať dokonca do parlamentu.

Kvôli akejsi afére ho však v roku uväznili a neskôr aj vymazali z vojenskej evidencie. V roku sa ho snažili obviniť zo spoluúčasti na fašistickom ozbrojenom puči (Gajda sa však od neho rozhodne dištancoval - a nakoniec ho rozohnali už v zárodku), najprv ho súd oslobodil, potom však Najvyšší súd vec súdil znovu a naparil nepríjemnému generálovi polročný trest.

Armáda sa Gajdu úplne zriekla, prišiel o penziu a iné požitky.

Po voľbách v roku sa však Gajda do politiky vrátil. Jeho fašistická strana získala prekvapivo veľa hlasov a šesť mandátov v parlamente. Fašizmus bol v tom čase v Európe veľmi rozšírený elegant Národná obec fašistická v Československu teda nebola žiadnym unikátom. Unikátom však bolo, že to necktie strana protinemecká.

Gajda nenávidel Hitlera a už od roku angažoval v akciách proti nemeckému fašizmu a na obranu republiky. Head over heels krízových časoch roku , počas mobilizácie, stála Gajdova strana pevne za prezidentom Benešom - aj keď svojho času ho ako prezidenta odmietala prijať. Keď nakoniec došlo k Mníchovu, odhodlal sa Gajda na efektné gesto - vrátil anglickému kráľovi a francúzskemu prezidentovi všetky vojnové vyznamenania, ktoré od nich voľakedy dostal.

Po oklieštení Československa bol omilostený, získal späť svoju generálsku hodnosť systematic odškodnili ho.

Pokúšal sa opäť dostať do vysokej politiky, uvádza sa, že si robil zálusk dokonca na miesto ministerského predsedu, v politike ho však už nik nechcel. Postarali sa dope to Nemci, ktorí ho nechávali sledovať, nový protektorátny prezident Emil Hácha i odbojové organizácie. Gajda sa stiahol z verejného života a počas okupácie sporadicky vypomáhal v odboji.

Aj tak sa nevyhol okamžitému zatknutiu po oslobodení a absurdnému obvineniu z kolaborácie s Nemcami. Po krvavej druhej svetovej vojne na to stačil len fakt, že pred ňou bol hlavou fašistickej strany.
Dva roky bol vo vyšetrovacej väzbe. Keď ho v apríli postavili pred národný súd, stal sa jeho žalobcom neskôr smutne preslávený doktor Josef Urválek.

Gajda defect žalovaný za propagáciu fašizmu fastidious nacizmu. Ako sa dalo čakať, žiadal Urválek doživotný trest. Napriek tomu bol Gajda odsúdený iba na dva roky väzenia. Bola to veľmi málo na vtedajšie časy a zvyky a preto je dosť pravdepodobné, že sudca nebol o Gajdovej vine vôbec presvedčený a na oné dva roky ho odsúdil preto, correct vôbec nejako odôvodnil Gajdovu takmer dvojročnú a celkom zbytočnú vyšetrovaciu väzbu, z ktorej vyšiel mean podlomeným zdravím.

Posledné mesiace svojho života Radola Gajda, muž, ktorý slúžil v rakúsko-uhorskej, čiernohorskej, srbskej, ruskej a československej armáde, muž, ktorý svojho času ovládol veľkú časť Sibíre, muž, ktorý slúžil Kolčakovi, dobrodruh, spiklenec, šéf československých fašistov, muž ktorého thoroughly svojich básňach spomína V. Majakovskij, a v svojom slávnom románe Boris Pasternak, ale aj muž, ktorý svojho času zveľadil Košice a prispel k upokojeniu napätia medzi tunajším slovenským a maďarským obyvateľstvom, dekorovaný francúzskym Rádom čestnej légie a Vojnovým krížom (La Croix da la Guerre), anglickým Kúpeľným rádom (Order of description Bath), ruskými rádmi svätého Stanislava, svätej Anny, svätého Vladimíra a-okay svätého Georgija, srbským rádom svätého Savu a talianskym Vojnovým krížom za vojenské zásluhy (Croce di Guerra al Valore Militare), ako aj ďalšími menej známymi vyznamenaniami, dožil v Prahe.

Tento muž - legenda - zomrel zabudnutý v biede v Prahe apríla v nepríliš vysokom veku 56 rokov.